V roku 1947 sa vydala za Chandriku Prasada Šrivastavu, vysokopostaveného indického štátneho úradníka, ktorého kariéra zahŕňala pôsobenie ako osobného tajomníka zosnulého indického premiéra Lala Bahadura Šastriho, ako aj štyri po sebe nasledujúce funkčné obdobia ako generálneho tajomníka Medzinárodnej námornej organizácie OSN. Mali dve dcéry. Počas tohto obdobia, keď vychovávala svoje dcéry a podporovala kariéru svojho významného manžela, si Šrí Matadži naďalej zachovávala láskavý záujem o svet okolo seba. Stretávala sa s ľuďmi z rôznych krajín, kultúr, spoločenských vrstiev a prostredí a pristupovala k nim s úprimnou úctou. Či už diskutovala o štátnych záležitostiach s významnými politickými lídrami alebo o rodinných problémoch s taxikárom, vždy bola otvorená počúvať a porozumieť. Vystupovala proti predsudkom, poskytovala ochranu tým, ktorí ju potrebovali, venovala sa charitatívnej činnosti, podporovala kultúru prostredníctvom hudby a filmu, starala sa o krajinu a viedla rušnú domácnosť. Bola milujúcou manželkou, matkou a sestrou. Neskôr sa stala aj starou mamou.

Po celý čas prehlbovala svoje chápanie ľudskej povahy, pričom sústredila svoju pozornosť na to, ako čo najlepšie pomôcť ľudským bytostiam naplniť ich najvyšší potenciál. Postupne prišla k pochopeniu, že takáto premena môže nastať len prostredníctvom procesu Sebarealizácie, čo znamená aktiváciu vrodenej subtílnej energie (nazývanej Kundalini), ktorá je prítomná v každom z nás. Prebudenie tejto energie bolo niečím, čo Šrí Matadži najprv sama zažila, a potom zasvätila svoj život tomu, aby túto skúsenosť ďalej odovzdávala ostatným.

Dňa 5. mája 1970 začala Šrí Matadži svoje životné duchovné dielo. Vo veku 47 rokov objavila spôsob a vyvinula metódu, ako dávať Sebarealizáciu hromadne. Želala si ponúknuť skutočnú skúsenosť, ktorú by ľudia mohli využiť na svoju vnútornú premenu a na uzdravenie. Na rozdiel od mnohých takzvaných guruov, ktorí zneužívali ľudí, hľadajúcich duchovné poznanie, Šrí Matadži chcela, aby hľadajúci získali toto poznanie sami a stali sa vnútorne silnými. Vystupovala proti všetkým falošným guruom a počas celého svojho života varovala pred podvodnými a zneužívajúcimi duchovnými praktikami.

Keď sa jej manžel stal generálnym tajomníkom Medzinárodnej námornej organizácie OSN, Šrí Matadži sa s ním presťahovala do Londýna a začala svoju duchovnú prácu s malou skupinou ľudí. Cestovala po Spojenom kráľovstve, kde prednášala a poskytovala skúsenosť Sebarealizácie. Za tieto programy si nikdy neúčtovala peniaze, pričom trvala na tom, že prebudenie tejto duchovnej energie, ktorá spí v každom človeku, je ich vrodeným právom, a preto za to nemožno požadovať peniaze. Keď si ľudia okolo nej začali uvedomovať jej výnimočné duchovné a materské vlastnosti, čoskoro získala čestný titul „Šrí Matadži“, čo znamená „Rešpektovaná Matka“.

Metóda meditácie prostredníctvom Sebarealizácie, ktorú vyvinula Šrí Matadži, sa nazývala Sahadža joga. Počas 80. rokov Šrí Matadži neúnavne a nepretržite cestovala po Európe, Austrálii a Severnej Amerike, kde túto metódu učila zdarma všetkých, ktorí mali záujem. V 90. rokoch sa jej cesty rozšírili do Južnej Ameriky, Afriky, Ruska, Východnej Európy, Ázie a Tichomoria.

Inštitúcie po celom svete jej udelili čestné ocenenia a doktoráty. V roku 1995 vystúpila na Štvrtej svetovej konferencii žien v Pekingu. V roku 1997 Claes Nobel hovoril o jej nominácii na Nobelovu cenu za mier v Royal Albert Hall v Londýne. Ako veľký obdivovateľ Šrí Matadži a Sahadža jogy vyhlásil, že je to „zdroj nádeje pre ľudstvo“ a „referenčný bod pre určenie správneho od nesprávneho“.