Zavŕšenie jej úsilia
Pokorná úcta
Šri Matadži od útleho veku vedela, že jej hlavným cieľom je prispieť k duchovnému vývoju ľudstva.. Až vo veku 47 rokov, keď sa vydali jej dve dcéry, sa pustila do svojej životnej úlohy.
Zlomový bod nastal v Nargole, v malej dedine v indickom štáte Gujarat, 5 mája 1970 počas hlbokej meditácie, mala Šri Matadži hlboký zážitok uvedomenia a pravdy, ktorý inšpiroval jej činy ďalších 40 rokov.
Od tej chvíle sa Šri Matadži oddala šíreniu posolstva, že Sebarealizácia je tu pre každého jedinca, praktizovaním jednoduchej meditácie, ktorú nazvala Sahadža joga - sanskritský výraz, ktorý znamená "spontánne spojenie" individuálneho ja so "všetko-prenikajúcou silou vesmíru." Uviedla, že Sebarealizácia je voľne dostupná všetkým a vysvetlila ako môže každý odovzdať tento zážitok druhým, ako keď horiaca sviečka rozsvieti ďalšie sviečky.
Šri Matadži začala s malou hŕstkou zanietených hľadačov pravdy v Bombaji a v Londýne. Počas tohto obdobia až do polovice 80-tych rokov pôsobila bezprostredne ako matka, ktorá varí, nakupuje, chodí do kina, nehovoriac o pravidelnom meditovaní so svojou rozrastajúcou sa duchovnou rodinou.
Jej manžel pán C.P. Šrivastava - tajomník medzinárodnej námornej organizácie OSN, bol najprv trochu zaskočený politikou "otvorených dverí" svojej manželky, ale časom sa aj on inšpiroval jej súcitom a túžbou pomáhať druhým. Videl svoju manželku, ako víta ľudí vo svojom dome, dáva im Sebarealizáciu a stará sa o nich, učí a lieči ich pomocou techník Sahadža jogy. O jednom takom prípade povedal: "Začal som vnímať ako sa deje zázrak. Starala sa o toho chlapca s takou náklonnosťou, cez Sahadža jogu sa chlapec začal meniť..."
Keďže bola verejne známou ako manželka popredného diplomata, začala zohrávať väčšiu úlohu sama o sebe- vystupovala na verejných podujatiach, poskytovala rozhovory pre tlač, prednášala a hlavne zdieľala skúsenosť Sebarealizácie s každým kto si to želal. Svojím posolstvom pravdy, nevyčerpateľnou energiou a úžasným zmyslom pre humor priťahovala ľudí všade kam prišla. Pomaly, ale isto sa Sahadža joga udomácňovala v Spojenom kráľovstve, v Indii, v Európe, Spojených štátoch a nakoniec na celom svete.
V 90-tych rokoch sa stala Šri Matadži globálnou osobnosťou, ktorá priťahovala pozornosť médií kamkoľvek prišla spolu so sériou poct a ocenení. Bola nominovaná na Nobelovu cenu za mier a Claes Nobel, prasynovec Alfreda Nobela - predsedu nadácie United Earth, vyhlásil, že "Šri Matadži nám dáva silu stať sa pánom svojho vlastného osudu." Bola pozvaná vystupovať v sídle Organizácie Spojených národov v New Yorku, aj na konferencii OSN pre ženy, v Pekingu. Nespočetné mestské a regionálne samosprávy ustanovili deň na jej počesť.
Šri Matadži založila množstvo mimovládnych organizácií vrátane Medzinárodného centra pre výskum rakoviny neďaleko Bombaja a Nirmal Prem, domov pre ženy v núdzi na predmesti Nai Dillí. Dodnes tieto nadácie používajú techniky Sahadža jogy, aby pomohli ľuďom prekonať problémy, ako sú choroby a závislosti, nájsť radosť a zmysel vo svojom živote.
Napriek svojej popularite zostala súcitnou, milou a skromnou osobou ako bola vždy. Jej cieľ, ani jej posolstvo sa nezmenili. Ako napísala vo svojej knihe Meta Moderná Éra- "Existuje Všetkoprenikajúca radosť Božej lásky a ja chcem, aby ju každý zažil." [1]
Šri Matadži cestovala po celom svete až do konca svojho života, hoci jej verejné vystupovanie bolo v posledných rokoch v menšej miere, keďže trávila viac času so svojou najbližšou rodinou.
23. februára 2011 pokojne umrela vo veku 87 rokov. Jej odkaz pokračuje a skúsenosť Sebarealizácie naďalej premieňa životy nespočetne veľa ľuďom..
