Umelci musia pozdvihnúť vkus verejnosti k vyšším štandardom a nie sa znížiť k lacným požiadavkám verejnosti, kedy stratia svoju slobodu.

To môžu dosiahnuť tak, že osvietení umelci skontaktujú vzdelávacie a sociálne inštitúcie. Myšlienky takýchto umelcov môžu byť propagované v článkoch časopisov a novín. Prostredníctvom filmov a rozhlasu možno ľudí vychovávať, aby pochopili skutočné umenie. Takto sa môže zachovať hodnota umenia.

Tým, že sa umelci dostanú do kontaktu so širokou verejnosťou, sociálne ja umelca sa vyvinie na vyššiu úroveň bystrejšej a citlivejšej bytosti, ktorá bude reagovať na najmenší nepokoj, a nerovnováhu v spoločnosti.

Ak uvidí na ulici malomocného, v jeho srdci prepukne taký súcit, že vo svojom umení vytvorí takú atmosféru v ktorej si sociálny pracovníci, lekári, vedci a osobnosti, ktoré riadia štát budú nútení hľadať riešenia takýchto problémov.

Ak umelec zistí, že jeho krajania nie sú vlastenci ale zbabelci, môže v ich mysli vzbudiť hlboký rešpekt cez iných ľudí. Takú motivačnú silu má umelec.

Oni sú najkrajšie kvety stvorenia, najsladšie sny Stvoriteľa a sú najvzácnejšou časťou spoločnosti. Snáď ani nevedia ako ich diváci milujú, uctievajú a sledujú...