Manželstvo a oslobodenie

Manželstvo a oslobodenie

Opora rodiny a spoločnosti

Detstvo a dospievanie Šri Matadži sa prelínalo so zrodom nového indického národa a takisto aj jej roky manželky a matky.

Nirmala Salve, teraz všeobecne známa ako Šri Matadži Nirmala Devi, sa vydala za Chandriku Prasad Šrivastavu 7. apríla 1947. O stodvadsaťdeväť dní neskôr, 14. augusta, úderom polnoci, sa India stala slobodnou.

Mladší brat Šrí Matadži, H.P. Salve, nežne prezývaný Babamama, spomína: "Počas verejných nepokojov (v čase rozdelenia v roku 1947) sa stala jedna príhoda. Niekto zaklopal na dvere, keď ich Nirmala otvorila, uvidela jednu ženu a dvoch mužov stáť na prahu dverí. Vyzerali veľmi vystrašene. Povedali jej, že sú utečenci z Pakistanu a keďže jeden z nich bol Moslim, Hinduisti ich prenasledovali, zaháňali sa na nich mečom. Nirmala ich bez zaváhania prichýlila a ukryla v jednej miestnosti.

YouTube player

"Po nejakom čase prišli tí ľudia s vytasenými mečmi", pokračoval" a tvrdili, že v dome sa musí ukrývať moslim. Nirmala to kategoricky poprela a zmiatla ich tvrdením, že ak je sama zarytá hinduistka, akoby mohla prichýliť moslima. Muži s mečmi jej najprv neverili, ale veľké bindi na čele, ktoré je znakom vydatej ženy v hinduizme, ich presvedčilo a tak odišli.” [1]

shri-mataji-with-infant-daughter-kalpana

Tento incident sa odohral počas jej tehotenstva a svoje prvé dieťa Kalpanu, porodila v decembri 1947. 29. januára 1948 sa stretla s Mahátmom Gándhim, ktorý si vzal dieťa na kolená a povedal: "Nepali (nežná prezývka, ktorú dal Šri Matadži), nezmenila si sa, a teraz si matkou. Kedy začneš svoju duchovnú prácu? Teraz sme slobodní, mala by si začať čo si si zaumienila." Je tragické, že ďaľší deň politický extrémista zavraždil Mahátmu Gándhiho počas večerných modlitieb.

V roku 1948 bol manžel Šri Matadži Chandrika Prasad (neskôr známý ako Sir. C.P. Šrivastava a v roku 1990 povýšený do rytierskeho stavu kráľovnou Alžbetou II.) zvolený na indickú, zahraničnú a administratívnu službu (I. A.S). Poslúchol radu manželky a zostal v Indii, kde slúžil svojej krajine. Počas týchto rušných rokov manželstva, sa im vo februári 1950 narodilo druhé dieťa, Sadhana. V máji toho roku bol sir C.P. vymenovaný za mestského funkcionára v Lucknow a tu mladá rodina pobudla nejaký čas.

Koncom roku 1951 odišiel sir C.P. do Meerutu ako dodatočný okresná úradník. Bungalov pre zamestnancov sa nachádzal na veľkom pozemku a bol postavený v tradičnom anglickom štýle. Šri Matadži, teraz s dvoma malými deťmi, obrábala pozemok kde bývali a s pomocou farmára premenila nevyužitú pôdu na veľmi úrodnú zeleninovú záhradu. Pestovala tu zeleninu na domáce použitie a prebytky predávala aby vylepšila rodinný príjem.

Vo svojich spomienkach si H.P. Salve spomína: "Farma Šri Matadži bola považovaná za najlepšiu farmu v okrese. Baklažány boli také veľké, že som ich nevládal zdvihnúť. Vyprodukovala extrémne veľký karfiol, veľmi veľké paradajky a veľké uhorky. Bolo neuveriteľné ako dokázala vypestovať takú veľkú zeleninu."

V roku 1953 sa rodina Šri Matadži presťahovala do Bombaja, kde bol jej manžel pridelený na generálne riaditeľstvo pre námornú dopravu (neskôr známu ako Lodná spoločnosť) v Indii. H.P. Salve spomínal na krásne letné prázdniny so Šri Matadži a ich deťmi v Pachmarhi, horskej stanici neďaleko Chindwary, v strede Indie,oblasti známej svojou krásou, starými jaskyňami, vodopádmi, lesmi a divokou prírodou. Jej rodina tiež trávila veľa času v Nagpure, kde žilo veľa ich príbuzných.

V nedeľu, 8. februára 1955 bol otec Šri Matadži prijatý do nemocnice. O týždeň neskôr sa okolo neho zhromaždili všetky jeho deti, Šri Matadži s ním mala najbližší vzťah a vždy si vážila jeho rady najmä v duchovných záležitostiach. Jej brat spomínal ako sa otec pýtal Šri Matadži: "Podarilo sa ti nájsť spôsob? " Mal na mysli spôsob dávania hromadnej Sebarealizácie. Prasad Salve, obklopený svojou rodinou zomrel o dva dni neskôr 17. februára 1955. H. P. Salve obdivoval Šri Matadži" ktorú dojímalo k slzám ak videla nejakého žobráka a v tej chvíľi pozbierala všetku odvahu a začala zariaďovať pohreb."

"Mali by sme pochopiť, že jediným účelom existencie je zapáliť svetlo v temnote bytia."
Carl Gustav Jung


[1] H. P. Salve, "Moje spomienky" Nové Dilí: Life Eternal Trust, 2000.