Zjednotenie kultúr

Zjednotenie kultúr

Smerom k trvalo udržateľnej civilizácii

Šri Matadži na seminároch, tlačových konferenciách a prednáškach často hovorievala, že v priebehu dejín všetci proroci a svätci hovorili o potrebe poznať svoje Ja, svoju Dušu. "To, čo musíme rozvíjať, je náboženstvo svojej Duše," povedala. Rast náboženstiev prirovnala k jednému veľkému stromu, ktorý má veľa kvetov. V nevedomosti však ľudia kvety trhajú a bojujú medzi sebou, zabúdajú, že kvety pochádzajú z toho istého stromu.

Preto musíme rešpektovať všetkých ľudí, všetky ľudské bytosti, bez ohľadu na ich národnosť, krajinu pôvodu, farbu pleti, pretože všetci majú svoju Kundalini.

Počas verejného programu sa istý poslucháč spýtal Šri Matadži: "Matka, pochopia ostatní ľudia tvoj odkaz?" Ona sa len usmiala: "Každý chápe lásku, však? Pomocou meditácie Sahadža jogy ukázala spôsob, akým možno dosiahnuť spojenie jednotlivcov rôznych kultúr a náboženstiev. Dosiahnuť stav vedomia, pokojnej mysle, ktorá je silou prepojenia - silou kolektívneho vedomia.

Návšteva svätyne Nizamuddina, Dillí, India, 1993
Návšteva svätyne Nizamuddina, Dillí, India, 1993

Carl Jung opísal kolektívne vedomie takto: "Okrem nášho priameho vedomia, ktoré je čisto osobnej povahy a o ktorom sme presvedčení, že je jedinou empirickou psychikou, existuje druhý psychický systém - univerzálnej, kolektívnej a neosobnej povahy, rovnaký u každého jedinca. [1] "Meditácia Sahadža jogy aktivuje uvedomenie človeka na hlbšej úrovni, ktoré má pôvod v koreňoch samotného autonómneho nervového systému. S utíšením hlučnej mysle a zakorenených podmieneností je človek schopný rozpoznať, že kultúrne rozdiely sú len na povrchnej úrovni. "Univerzálna a neosobná pravda je len jedna."

"Takže si musíme uvedomiť, že nás všetkých spája istý spoločný princíp života," vysvetľuje Šri Matadži," teda, že všetci máme v sebe svoju Kundalini. Musíme preto rešpektovať všetkých ľudí, všetky bytosti, nech sú akejkoľvek národnosti, farby pleti, lebo všetci majú svoju Kundalini."

Počas svojich ciest Šri Matadži prejavila hlboký záujem o umenie a ručné práce každej krajiny, všímala si, ako odzrkadľujú kultúru Duše. "V tejto kultúre nám nejde o zisk alebo o parádu a prepych, ale vnímame, či nám to prináša radosť," povedala.

V priebehu rokov pozývala Šri Matadži umelcov z rôznych krajín, prostredia a náboženstva vystupovať na kultúrnych festivaloch. Pre tých, ktorí nepoznali qawwali, rágu, Vivaldiho, klasický indický koncert, zvykla objasniť ich význam. Tieto predstavenia neusporiadúvala len kvôli podpore živobytia umelcov, udržaniu umenia a tradícií, ale aj aby ukázala, že umenie a hudba rôznych kultúr môžu byť univerzálne a potešiť Dušu.



[1] C.G. Jung: "Archetypy a kolektívne nevedomie" - z kolektívnej zbierky C.G. Junga, zväzok 9, časť 1., Londýn,1969